Ale ten listnechodí. A nepríde nikdy. Nikdy nebol napísaný. A ja sa pýtam túnajhlúpejšiu otázku zo všetkých. Prečo? Prečo nie je svet taký jednoduchý?Pomaly prestávam veriť na lásku. Láska je len slovo, ako sa píšev Simmelovej knihe. A prehrá ten, kto jej uverí. Som porazený.A ona je víťaz. Lebo ona už dávno pochopila to, že niekoho milovať uždávno neznamená prekonávať s ním všetky ťažkosti, snažiť sa prispôsobiť,obetovať niečo, nie pre seba, ale pre druhých. Ľúbim ťa v preklade neznamenánič iné, ako páčiš sa mi. A keď sa mi prestaneš páčiť, tak ťa ľúbiťnebudem. A ako sa ľudia spoznávajú, skôr či neskôr sa dostanú na povrch ajveci, ktoré cez ružové okuliare vidieť neboli. A tá osoba, ktorá sa tipredtým páčila, lebo bola dokonalá, už zrazu dokonalá nie je. A zrazuvidíš iných, ktorí sú perfektní a lepší ako ten, koho máš. Ako dieťa,ktoré zbadá v reklame novú, tú najlepšiu, najmodernejšiu hračku,a starý drevený koník ho už omrzí. Asi práve v detstve pramení našechápanie slova láska.
V škôlke ľúbil každý svojuobľúbenú hračku. A ako rástol, začal zamieňať hračky za ľudí. Všetkymajetnícke črty však zostali. Každý chce mať tú najlepšiu. Nikto nechce starútatrovku, ktorej už chýbajú zadné kolieska, len preto, že sa s ňou hral predtým. Stačí mu dovtedy, než zistí, žev škôlke je mnoho iných, lepších vecí…
Otázkou už len zostáva, kedy sa striedanie hračiekzastaví. Pravdepodobne vtedy, keď bude získavanie nových príliš zložité ažnemožné. Vtedy sa zrazu všetky strasti prekonať dajú, láska to ale nie je, skôrvypočítavosť.
Aj ja som býval nová hračkaa dieťa, ktoré sa so mnou zvyklo hrávať, sa už dávno hraje s nejakouinou. Tak ako autíčko, ktorému sa postrácajú súčiastky, keď sa s ním dlhotrasie, aj ja som niečo stratil. Stratil som kus svojho srdca.
A tak prosím všetky deti, ktorépráve dočítali tento článok, aby úprimne porozmýšľali nad tým, čo pod slovomláska chápu oni. A nemá zmysel si klamať. Tak ako nemá zmysel šoférovaťopitý. Je úplne jedno, že ublížiš sebe. To je tvoja vec. Ale neubližuj iným.